Človek tvor (ne)prispôsobivý?

Každý štát, národ, kraj, ba ešte aj dedinky majú svoje zvyky, tradície, svoj naturel. Keď sa niekto ocitne či už zmenou práce alebo iného dôvodu v úplne inom prostredí, nebodaj sa presťahuje a chce tam bývať šťastne a spokojne, aby ho „domorodci“ prijali medzi seba priateľsky, mal by sa prispôsobiť. Pretože prispôsobuje sa ten čo prišiel a nie tí čo sú tam domáci.
Mnohí naši slovenskí občania sa presťahovali do susedných krajín, alebo si tam kúpili chalupy a chaty a poniektorí  presťahovali so sebou aj svoju nespokojnosť so všetkým, hašterivosť a neznášanlivosť so susedmi.  A nezriedka z toho, že sa im tam nebýva skutočne veľmi dobre vinia práve domácich, alebo nebodaj už zabývaných prisťahovaných  susedov.
Poniektorí nevedia jazyk a tak sa nemôžu od srdca pohádať. Idú sa teda na domácich susedov sťažovať k starostom. Vysvetľujú rukami a nohami, prípadne berú so sebou tlmočníka. Tí ktorí nadávajú na susedov z toho istého kraja odkiaľ prišli aj oni, si báječne rozumejú a môžu sa pohádať v jazyku im známom, tlmočníka potrebujú iba k starostovi obce.
Prejdime však k meritu veci. Ľudia si kupujú  hlavne staršie domy, ktoré potrebujú  rekonštrukciu. Hlavne z dôvodu, že sú lacné a môžu si to dovoliť. A tam začínajú sváry.
Sused doniesol večer o deviatej betón a vyrušoval tým už bývajúceho nového prisťahovalca. Opravuje elektrické vedenie a pracuje ešte aj večer. Vŕtačka  a rôzne iné hlučnejšie práce sa ozývajú od susedov. Však aj nový prisťahovalec chce čo najskôr bývať. Na druhý deň sa teda ide za starostom. So sťažnosťou na narušiteľa.
O koľko by to bolo krajšie, keby už zabývaný sused uvaril kávu, čaj, zobral ho k pracujúcemu susedovi a ponúkol mu prípadne aj pomoc. V Maďarsku, Rakúsku to mnohí domáci takto robia, pretože u nich je to takto zvykom.  No naši poniektorí Slováci  svojím chovaním a neprispôsobením otrávia bývanie a život susedom, sebe a starostom, ktorí nemajú kde sa ísť sťažovať na hašterivých nových občanov. Preto prosím keď sa sťahujeme zo svojej rodnej krajiny, mesta či dediny do inej, cudzej, berme so sebou nie len nábytok, prípadne manžela či manželku a deti ale aj dobré susedské vzťahy, priateľstvo, ochotu s úsmevom pomáhať. Len tak nájdeme skutočný nový domov.
rfa

Forro a Fancsal – cestou z Košíc do Miškolca.

Po hlavnej ceste z Košíc do Miškolca sa dostaneme do dvoch pekných dedín Forro a Fancsal, kde okrem Maďarov má svoje chalupy alebo bývanie aj niekoľko Slovákov.
Poďme najprv do dedinky Forro vzdialenej 35 km z Košíc. Tam veľa Košičanov chodí do reštaurácie Holdfény penziónu, pretože tam výborne varia a krásne pripravia oslavy svadieb, výročí a rôznych stretnutí. Vo veľmi dobrej cene. Je tam pekný park s drevenými sochami. Tiché, pekné uličky. Vo vzdialenosti 5 km leží dedinka Fancsal, (ktorej
sme sa už v našom blogu venovali dávnejšie) v ktorej sa už usadilo niekoľko Slovákov ako chalupári alebo na trvalo. Prvá zmienka o týchto obciach je ešte z roku 1138. V roku 1720 zemepán obce Fancsal nasťahoval do obce Slovákov aj Poliakov. Cez obce vedie modrá turistická značka, ktorá ide cez mnohé krajiny Európy. V obci Fancsal nájdete pečiatku v klietke na krčme, ktorou si turisti označujú svoj preukaz, že počas svojej túry prechádzali cez túto dedinu a je dosť opotrebovaná. Kilometer od Forro a 5 km od Fancsal je mestečko Encs s výborným občianskym vybavením.

Garadna, jedna z veľmi čistých dediniek.

Po pravej strane hlavnej trasy Košice Miškolc, 35 kilometrov z Košíc sa nachádza dedinka Garadna,  na okraji hornádskeho údolia 10 km od mesta Encs, kde je veľmi dobrá občianska vybavenosť, aj obchodné centrum s veľkým parkoviskom, úrady, banky, lekárska starostlivosť, cukráreň s výbornými zákuskami, v zime aj v lete stánok s chýrnymi langošmi so syrom a smotanou. Nie sú tam iba Maďari a Slováci z Košíc ale aj zo Spišskej Novej Vsi,  ktorí keď tam prišli nevedeli ani jedno slovo Maďarsky a dnes sa tam cítia ako doma. V dedinke nie je ani jeden problémový obyvateľ. V dedinke okrem pekných rodinných domčekov so záhradami sa nachádza aj pamätný park na Druhú svetovú vojnu, obchod, krčmička a  kostol postavený z kameňa v roku 1808.  Veža bola  dostavaná až v roku 1815 z darov ruského cára, ktorý keď tadiaľ prechádzal takto podporil v dedine žijúcich Rusínov. Do  dedinky sa dá dôjsť okrem autobusom, autom aj vlakom. Cez hlavnú cestu je blízko obec Méra a tam stojí osobný vlak  Miskolc – Hidasnémeti a odtiaľ vlakom do Košíc.

Büttös – pokojný kút severného Maďarska.

Asi 37 km z Košíc cez Poľov – Pereš – Šacu a Veľkú Idu sa dostaneme do tichej a slnečnej dedinky Büttös. Pozostáva zo 100 domov, 163 maďarských obyvateľov niekoľkých slovenských  chalupárov a jedného grekokatolického kostola. Je tu božské ticho a kľud. V záhradách sa dopestuje vynikajúca zelenina a ovocie. Susedia sú priateľskí a ochotní kedykoľvek pomôcť.  Najbližšie mesto odtiaľ je 24 km vzdialený Encs, kde je plná občianska vybavenosť. Banky, obchody, obchodné centrum, farmy na vajíčka, školy,  lekári, trh...  Okolie dedinky lemujú tri najmenšie dedinky Maďarska. Krasznokvajda 2 km vzdialená s dvoma zaujímavými kaštieľmi, 70 maďarskými a niekoľkými slovenskými obyvateľmi, v Kányi je 52 obyvateľov a 49 domov, je to najtichšia dedinka v Maďarsku, ďalej cesta nevedie a na slovenskú hranicu dôjde človek peši za 15 minút a celkom malá, rozprávková dedinka Perecse, ktorá má 31 obyvateľov, 34 domov a  neskutočné množstvo kvetín. Kto hľadá oázu kľudu a pokoja tak tu ju nájde.